Platím, platíš, platíme

16.02.2006 Celý región

Pri koncoročných bilanciách a v predsviatočnom čase sa dá hovoriť len a len na jedinú tému - peniaze. Klasik by povedal, že tento výmysel ľudstva je vždy až ...
Pri koncoročných bilanciách a v predsviatočnom čase sa dá hovoriť len a len na jedinú tému - peniaze. Klasik by povedal, že tento výmysel ľudstva je vždy až na prvom mieste.

Naozaj je to téma tém i v takýchto chvíľach? Odpovedzme protiotázkou - čo je dnes zadarmo? Ešte aj odvaha hľadieť rovno do očí jeden druhému zdražela. Nečudujme sa. V našej \"novej\" spoločnosti sme odzvonili rovnostárstvu, vidieť teda rozdiely medzi ľuďmi, medzi obsahom našich peňaženiek.
Isteže, peniaze krivia charaktery, ničia medziľudské vzťahy, ale bez nich sa dnes nedá. Ich nedostatok je ubíjajúci, chytá nás z toho \"depka\", naopak - stav, žeby ich niekto mal dosť je zrejme len fantazírovanie. Peniaze prinášajú šťastie, radosť zo života, robia človeka slobodného v jeho skutkoch. Veríte tomu?
Ak chcete urobiť niekoho vo svojom okolí šťastného, musíte mu kúpiť darček. Iného šťastia niet. A darčeky bývajú všelijaké, samozrejme myslíme len a len na ich cenu, teda na to, koľko treba za ich kúpu zaplatiť. Všimli ste si ako sa na nás v minulých dňoch valili desiatky kíl ponúk od výmyslu sveta? S jediným mottom - \"Kupce bo ňebudze\". Žeby v konzumnej spoločnosti, do ktorej sa tak plynulo valíme, dačo \"ňebulo\"? Ako odolať tomuto tlaku, nestratiť súdnosť a zachovať chladnú hlavu? Nedá sa.
Takže dnes na konci ďalšieho roka pred Vianocami a po Vianociach každý z nás platí, platíme všetci. Treba vyrovnať poistné sumy, zásobiť domácnosť potravinárskym i nepotravinárskym tovarom. Čím jagavejšie, čim drahšie, tým lepšie. Máme jeden televízor, budeme mať dva. K jednému kožuchu ešte jeden. Pár topánok nestačí, chýba mu pár...
Len aby sme v procese nakupovania, platenia a investovania neprepli so svojimi svalmi. Ale ľudstvo aj v našich končinách sa modernizuje. Na platenie totiž nemusíte mať peniaze v hotovosti. Platbou už nemusia byť len bankovky akejkoľvek nominálnej hodnoty. Stačí malá úbohá, zlomiteľná - karta. Plní sny.
V starom vtipe chlapík, ktorý má stovku sníva ešte o druhej, ten, čo má tisícku, by chcel ešte jednu a ten, komu sa pošťastilo zarobiť, získať, ukradnúť, zdediť, vysúdiť milión túži po druhom, treťom... Aby mohol platiť viac a viac.
Každý chce, ale chcieť ešte nie je všetko. Ešte sa treba narodiť s tým, aby každý z nás aj vedel aj mohol. A keď dakto nevie? A keď niekto nemôže? Jeho problém, má sa snažiť. Platiť musia všetci. Dá sa šmýkanie \"smerom hore\" po tejto špirále nejak zastaviť?
Nezbláznime sa z toho. Kto by chcel platiť dobrým slovom, milým úsmevom, ten u nás nemá miesto. Niet šance. To sa už nenosí. Zabudnite.
(jj)
 

Vyberte región